Svetový deň rádia sa oslavuje už 13rokov. Tento rok bol zameraný na úlohu rozhlasu pri informovaní o zmene klímy
13. februára si každoročne pripomíname Svetový deň rádia, ktoré aj napriek súčasnej online dobe je celosvetovo stále najpoužívanejším médiom.
Svetový deň rozhlasu sa oslavuje od roku 2012, keď ho vyhlásilo UNESCO a prijatý Valným zhromaždením OSN ako medzinárodný deň. Iniciovala ho Španielska rozhlasová akadémia s cieľom pripomenúť si význam rozhlasu a zvuku pri informovaní verejnosti. Dátum 13. február pritom pripadá na výročie začiatku vysielania rozhlasovej služby Organizácie Spojených Národov v roku 1946.
Podľa OSN je rádio:
- mocným médiom na oslavu ľudskosti v celej jej rozmanitosti.
- poskytuje platformu pre demokratickú diskusiu
- zostáva najrozšírenejším médiom na celosvetovej úrovni
- je nízkonákladovým médiom, ktoré je osobitne vhodné na oslovenie vzdialených komunít a zraniteľných ľudí a ponúka platformu na zasahovanie do verejnej diskusie bez ohľadu na úroveň vzdelania ľudí
- zohráva kľúčovú úlohu aj v núdzovej komunikácii a pri pomoci pri katastrofách
Cieľom Svetového dňa rádia je osláviť rozhlas ako celosvetové médium, rozvíjať spoluprácu vysielateľov po celom svete, či podporiť prístup k informáciám a slobodu prejavu vo vysielaní. Zároveň je úlohou tohto dňa aj rozvíjať diskusiu o budúcnosti rádia v dnešnom svete digitálnych technológií. Tento rok je témou zmena klímy a spôsob, akým o nej rozhlas informuje.
Už viac ako sto rokov je rozhlas najrozšírenejším a najdostupnejším médiom na svete, a to aj pre ľudí, ktorí nemajú internet, čo je približne tretina svetovej populácie. Je preto významným hráčom v oblasti klimatickej krízy a môže sprostredkovať vedecké poznatky a príbehy ľudí, ktorí na vlastnej koži zažívajú, čo môže spôsobiť zmena klímy. Poskytuje však aj informácie o tom, aké riešenia vo svete fungujú.
Rádio a klimatické zmeny
V dôsledku neustáleho nárastu negatívnych klimatických vplyvov, ktoré sužujú planétu, ako napríklad fakt, že rok 2024 bol najteplejším zaznamenaným rokom v histórii, rozsiahla devastácia územia spôsobená lesnými požiarmi v Kalifornii alebo veľký vplyv degradácie pôdy na miliardy ľudí, sa dôležitosť správnej komunikácie o klimatických udalostiach stáva čoraz dôležitejšou.
Podľa Parížskej dohody, ak chceme obmedziť globálne otepľovanie planéty na 1,5 °C, emisie skleníkových plynov musia najneskôr v tomto roku dosiahnuť svoj vrchol a potom začať postupne klesať. Rok 2025 je teda rozhodujúci pre riešenie klimatických zmien, preto je aj tohtoročný Svetový deň rádia venovaný „Rádiu a klimatickým zmenám“, aby podporil rozhlasové stanice v informovaní o tomto probléme.
Už viac ako sto rokov je rozhlas najrozšírenejším a najdostupnejším médiom na svete, a to aj pre ľudí, ktorí nemajú internet, čo je približne tretina svetovej populácie. Je preto významným hráčom v oblasti klimatickej krízy a môže sprostredkovať vedecké poznatky a príbehy ľudí, ktorí na vlastnej koži zažívajú, čo môže spôsobiť zmena klímy. Poskytuje však aj informácie o tom, aké riešenia vo svete fungujú.
Akadémia
Viaceré médiá na celom svete už zriadili pozície klimatických korešpondentov v rôznych redakciách. Napríklad nórska verejnoprávna televízia NRK prevádzkuje dve takéto redakcie, jednu spravodajskú a jednu investigatívnu.
Redakcie zamerané na klímu nemajú len západné médiá, ale reláciu o budúcnosti uhlia vysiela napríklad aj bulharské rádio a ugandské rádio Choice FM.
A existuje aj akadémia pre novinárov, aby lepšie porozumeli problematike klimatických zmien, so šesťmesačným online kurzom, ktorý vedie Reuters Institute a Oxfordská univerzita a ktorý už absolvovalo 700 novinárov z celého sveta.
Mlčiaca väčšina
V poslednom čase sa však čoraz častejšie objavuje napríklad popieranie zmeny klímy ako zásadného a riešiteľného problému. Niektoré médiá však na to reagujú primerane. Jeden príklad: americká platforma Covering Climate Now združuje približne 500 médií, ktoré chcú zodpovedne vysvetľovať klimatické zmeny. Patria sem agentúry Reuters a AFP, časopis Time a ďalšie.
Táto platforma teraz spustila takzvaný projekt 89 percent. Reaguje tak na skutočnosť, že v minuloročnej recenzovanej štúdii Nature Climate Change sa zistilo, že 89 percent svetovej populácie si želá, aby ich vlády ráznejšie bojovali proti klimatickým zmenám, a aj ďalšie výskumy ukazujú podobne silnú „mlčiacu väčšinu“, ako ju projekt nazýva.
Cieľom je prepojiť redakcie a odkloniť sa od depresívneho štýlu informovania o klimatických zmenách, zamerať sa viac na riešenia a hlavne na vyvodzovanie zodpovednosti voči politikom a vládam.
Viac čítajte:
Radia.sk: https://www.radia.sk/spravy/5081_svetovy-den-radia-je-tento-rok-venovany-klimatickym-zmenam